Hojdacie siete - história |
Odkiaľ vlastne hojdacie siete pochádzajú? Väčšina krajín Strednej a Južnej Ameriky vrátane Mexika má bohatú históriu hojdacích sietí. Je všeobecne akceptované, že hojdacie siete vznikli asi pred 1000 rokmi v Strednej Amerike vo vyspelej kultúre Mayských indiánov.
Žiadne iné hojdacie siete nemajú takú bohatú históriu ako práve hojdacie siete Mayov z Mexika z oblasti Yucatán. Mayovia zhotovili presný mayský kalendár, budovali architektonický nádherné a dokonalé pyramídy, vyvinuli vlastné písmo a boli neobyčajne dobrými astronómami a matematikmi. Taktiež navrhli hojdaciu sieť, ktorá sa dodnes používa a je považovaná za najdômyselnejšiu a najpohodlnejšiu zo všetkých hojdacích sietí.
Pre Európanov objavili hojdacie siete až španielski bádatelia na čele s Krištofom Kolumbusom. Dokonca sú spomenuté aj v jeho lodnom denníku z jeho prvej cesty v roku 1492.
Kolumbus priniesol hojdacie siete do Európy, keď spozoroval, že ich indiáni používali výhradne na spanie. Môžeme takmer s určitosťou povedať, že hojdacie siete sú jedným z najstarších kusov nábytku v histórii ľudstva.
Najmladšie hojdacie siete boli tkané z kôry stromu Hamak. Neskôr sa alternatívou stala rastlina Sisal (podobná rastline Aloe Vera), pretože bola viac rozšírená a jej vlákna sa dali zjemniť. Toto vlákno však rýchlo nahradila bavlna a tá sa stala najobľúbenejším materiálom na výrobu sietí. Rozmach remesla nedal na seba dlho čakať a hojdacie siete sa stali synonymom Yucatánu.
Dnes je tkanie mexických hojdacích sietí obživou pre takmer celé dedinky práve v oblasti Yucatan a výroba jednej siete môže trvať aj niekoľko týždňov. Ľudia, ktorí siete ručne tkajú, sú na svoju prácu veľmi hrdí a sú jej oddaní celý život.
Hojdacie siete si jednoznačne zaslúšili svoje miesto v kronikách histórie a definitívne aj miesto v našich dnešných životoch. Ak si chcete tento kúsok exotiky a luxusu vychutnať, nemusíte ísť rovno do Mexika. Stačí ak si pozriete našu stránku , kde sa okrem iného dozviete aj to, ako by mala byť hojdacia sieť správne uchytená. |
|